Dnes sa pozrieme na ďalšiu oblasť, a to vzdelávanie. Aj v tejto oblasti má a bude mať umelá inteligencia veľké uplatnenie. Nech sa páči, tu sú príklady.

Personalizované vzdelávanie

Možno si to pamätáte z vašich študentských čias, prípadne, ak ma sledujú študenti, budú to poznať z prvej ruky. Preberáte nové učivo. Niektorí žiaci ho za pár minút pochopia a začnú sa na hodine vyučovania nudiť, iní nestíhajú a novú látku nerozlúsknu vôbec. Na iných vyučovacích hodinách sa zasa karta môže obrátiť. Tí, ktorí, nestíhali, sú teraz na vrchole a naopak. Na tom nie je nič zlé ani nenormálne. Každý z nás má vlohy na niečo iné. Niekde príroda dala, inde zasa ubrala. Mne to napríklad s počítačmi celkom ide. Akonáhle však príde rad na praktické zručnosti, nevyzerá to so mnou ružovo. Problém nie je v žiakoch, problém je v školskom systéme. Ten totiž pristupuje ku všetkým študentom rovnako. Jednak je to kvôli tradíciám, jednak z kapacitných dôvodov, učiteľov jednoducho nie je dostatok a už vôbec nie toľko, aby sa ku každému pristupovalo individuálne. Práve toto má potenciál umelá inteligencia zmeniť. Umelá inteligencia je totiž ľubovoľné škálovateľná. Každému žiakovi bude pridelený virtuálny učiteľ, čo bude počítačový program alebo aplikácia do telefónu. Virtuálny učiteľ si v prvom rade vybuduje podrobný vedomostný profil o žiakovi. Bude vedieť, čo ho baví, čo až tak nie, v čom vyniká, teda na čo má vlohy a čo mu takpovediac vôbec nejde. Na základe toho bude schopný vybudovať pre daného žiaka personalizovaný študijný plán, v ktorom ho bude všemožne podporovať. Takýmto spôsobom bude možné včas objaviť talent a rozvíjať ho. Ľudstvo sa vďaka tomu môže tešiť na vedomostnú expanziu nebývalých rozmerov.

Automatické známkovanie

Napriek tomu, že povolanie učiteľa nie je z finančného hľadiska veľmi lákavé, myslím si, že väčšina učiteľov svoju prácu má rado. Radi pozorujú na svojich študentoch, ako sa vedomostne a osobnostne rozvíjajú. Ale, podobne ako v každej práci, aj v povolaní učiteľa nájdeme činnosti, ktoré až také záživné nie sú. Medzi ne by som si dovolil zaradiť známkovanie. Žiakov bývajú v jednej triede niekedy aj desiatky a taký učiteľ má na starosti hneď niekoľko tried. Keď príde testové obdobie, môže sa stať, že po večeroch musí opravovať stovky testov. Našťastie prichádza na pomoc umelá inteligencia. Vďaka technológiám na rozpoznávanie znakov a spracovanie prirodzeného jazyka bude možné túto rutinnú činnosť zautomatizovať. Výsledky testov budú známe prakticky hneď po ukončení testu. Učiteľovi značne ubudne práce na doma, ale aj žiaci budú z tejto situácie profitovať. Mnohí z nich totižto po napísaní testu prebdejú noci nad tým, že očakávajú jeho výsledok. Vďaka umelej inteligencii budú poznať výsledky hneď. Asi teraz žiakov veľmi nepoteším, ale ako jeden z vedľajších účinkov tohto pokroku môže byť značné zvýšenie frekvencie testov. Učiteľa testovanie nebude stáť prakticky žiadnu námahu. Budú si môcť dovoliť žiakov, či už jednotlivcov alebo celú triedu, kedykoľvek pretestovať.

Detekcia plagiátov

Plagiáty, či ľudovo povedané odpisovanie, predstavujú v akademickej obci veľký problém. Obzvlášť pri záverečných prácach typu bakalárske, diplomové práce či dizertačné práce. Na ich základe sa totiž udeľuje titul. Tento titul môže následne človek používať pri kariérnom raste. Bohužiaľ sme svedkami toho, že niekedy trvá aj niekoľko rokov, dokým sa plagiát odhalí. A väčšinou sa neodhalí vôbec. Problém má nielen študent, ktorý týmto nekalým spôsobom postupoval, ale aj inštitúcia, ktorá mu neprávom, aj keď v drvivej väčšine prípadov nevedomky, titul udelila. Na pomoc prichádza znovu umelá inteligencia. Tá bude mať k dispozícii obrovskú databázu existujúcich prác a textov. Na jej základe bude vyhodnocovať zhodu s novými prácami. Nepôjde len o doslovné porovnávanie, na to žiadnu inteligenciu nepotrebujeme. Porovnávať sa môže aj medzi jazykmi, či neskôr na základe kontextu prác. Titul tak budú získavať iba ľudia, ktorí si ho zaslúžia.

Hybridné vzdelávanie

Ako nás súčasná pandémia presviedča, do budúcna bude potrebný hybridný systém vzdelávania. To znamená kombináciu prezenčného a distančného. Na jednej strane je nutné, aby žiaci a študenti chodili prezenčne do škôl, pretože ich to socializuje a učí sociálnej interakcii. Priamou rečou povedané, rodičia by sa z nich zbláznili. Na druhej strane musí byť nevyhnutne možné vyučovanie na diaľku. Častokrát sa stane, že študent kvôli chorobe, prípadne z nejakých iných urgentných dôvodov, nemôže byť prezenčne na vyučovaní. Každý študent, ktorý by sa z nejakého dôvodu nemohol zúčastniť vyučovania či prednášky, by mal mať možnosť učivo dobehnúť. V súčasnosti sa to rieši tak, že študent zájde za svojím spolužiakom, odpíše si poznámky, prípade sa spýta, čo bolo na hodine. Následne si to musí sám naštudovať. V budúcnosti budú vytvorené digitálne učebné rozhrania. Môžeme si ich predstaviť ako digitálne učebne, v ktorých sa bude nachádzať vždy aktuálna látka, ktorá sa preberá a aj archív, toho čo sa už preberalo pred časom. Ak by chcel študent nahliadnuť aj do staršieho učiva, nebude to problém. Takýmto spôsobom bude možné bez problémov dohnať učivo. Tieto digitálne rozhrania budú vďaka umelej inteligencii personalizované na potreby jednotlivých študentov.