Personalizácia medicíny

Vďaka umelej inteligencii bude možné personalizovať medicínu. Z kapacitných dôvodov nie je v súčasnosti možné pristupovať ku každému pacientovi individuálne, čo je obzvlášť problém v prípade veľmi ojedinelých chorôb. Umelá inteligencia je ľubovoľne škálovateľná, to znamená, že každému pacientovi môže vyhradiť doslova neobmedzené množstvo času. Každá, aj ojedinelá choroba, z celosvetového hľadiska až taká ojedinelá nie je. Je to niečo podobné, ako keď máte nejakú exotickú záľubu. Vo svojom okolí neviete nikoho podobného nájsť. V celom svete však takých ľudí vďaka sociálnym sieťam nájdete tisíce.

Štúdium medicínskych informácií

Ďalšou oblasťou, kde nám umelá inteligencia pomôže, je štúdium medicínskych informácií. Rastú totiž takmer exponenciálnym tempom. Kým čas zdvojnásobenia lekárskych vedomostí bol približne 50 rokov v roku 1950, v súčasnosti sa počet nových medicínskych informácií zdvojnásobí približne iba za 70 dní. Také nové množstvo informácií nedokáže ani pri dobrej vôli absorbovať žiaden lekár na svete. Potrebujeme technológiu, ktorá nám z týchto informácií urobí „výcuc“. Práve toto dokáže technológia spracovania prirodzeného jazyka (NLP = natural language processing). A ešte oveľa viac.

Viac času na pacienta

Zoberme si zjednodušene návštevu pacienta u lekára. Dajme tomu, že lekár má na pacienta 10 minút. V súčasnosti to funguje tak, že pokiaľ lekár pacienta nepozná, prvých 8 minút venuje štúdiu zdravotnej histórie pacienta. A iba dve minúty má skutočný čas venovať sa pacientovi. Počty minút sú iba na ilustráciu, môže to byť 15 minút k 5 minútam, dôležitý je nepomer. Umelá inteligencia by to mohla otočiť. Prakticky okamžite z dát o pacientovi urobí „výcuc“, ten si lekár za 2 minúty prečíta a 8 minút sa môže venovať pacientovi. Samozrejme, takéto niečo predpokladá plne zdigitalizované zdravotníctvo, keďže umelá inteligencia vie robiť „insights“ len z digitálnych dát.

Detekcia patologických stavov

Umelá inteligencia už v súčasnosti dokáže na úrovni človeka, či dokonca vyššej, vyhodnocovať zdravotný stav. Zakašlete do telefónu a ten vám hneď povie, či máte COVID. Telefónom odfotíte znamienko a on vám povie, či je znamienko v poriadku alebo ho má radšej skontrolovať dermatológ. Nositeľné zariadenia v kombinácii s umelou inteligenciou, napríklad smart hodinky, už v súčasnosti zachraňujú životy. Neustále totižto monitorujú váš zdravotný stav. Sú naučené rozpoznať čo i len najmenšie odchýlky od normálu a upozorniť na ne vás, prípadne vášho lekára. Tieto malé odchýlky môžu byť pri tom predzvesťou niečoho nebezpečnejšieho, čomu sa dá zabrániť, pokiaľ je to včas odhalené.

Chatboty

Moja mama je všeobecná lekárka pre dospelých, informácie o zdravotníctve či medicínskej vede mám teda z prvej ruky. Myslím, že mala aj tajnú túžbu, že by som po nej mohol prevziať žezlo. Hneď ako som však objavil čaro počítačov a umelej inteligencie, sa tejto túžby vzdala. V mladosti som jej v ambulancii často vypomáhal. Spravoval som jej počítače, dokonca raz, keď jej kvôli chorobe náhle vypadli obe sestričky, som jej na pár dní robil zdravotného brata. Pamätám sa, ako nám neustále do ambulancie volali pacienti. Otázky mali pri tom v 80 % prípadoch rovnaké? „Ordinuje pani doktorka?” „Do kedy ste dnes tam?”, atď… Vtedy sa s tým nedalo nič robiť. Vďaka umelej inteligencii však na ne bude možné nasadiť chatbota.

Výskum liekov

V neposlednom rade pomôže umelá inteligencia pri objavení nových liekov. Výskum nového lieku je totižto mimoriadne drahý. Keď však namiesto reálneho výskumu použijeme na tento účel počítačovú simuláciu, razom sa dostávame na zlomok ceny. Simulácia je okrem toho aj oveľa rýchlejšia ako tradičný výskum.