• Internet za posledných 10 rokov podstatne zmenil svet. V ďalšej dekáde prinesie ešte radikálnejšie zmeny, nové výzvy, ale aj hrozby
  • Vďaka 5G sieti sa možno dočkáme prvých „smart cities“. Rovnako tak naplnenia konceptu „internetu vecí“
  • Ľudstvo smeruje do kyberpriestoru. Hrozí strata súkromia, ale bez toho sa nepohneme vpred

Veľa ľudí si neuvedomuje, ako sa svet technológií a internetu radikálne hýbe dopredu a tvrdia, že sa nič nezmenilo. No pozrime sa  napríklad na sociálne siete, ktoré pred 10 rokmi iba začínali a dnes zasahujú do skoro každej sféry nášho každodenného života.

Čo nám vývoj v oblasti internetu a technológií prinesie za ďalších 10 rokov? Aj o tom sme sa rozprávali s odborníkom na umelú inteligenciu, futurológom a technologickým influencerom, Martinom Spanom.

V tomto článku sa dozvieš kam sa bude uberať vývoj internetu, sociálnych sietí, čo nahradí mobilné telefóny a čo bude „novou ropou“ určujúcou svetové veľmoci. Prečítaj si o výzvach a hrozbách technologickej budúcnosti.

V predchádzajúcich rozhovoroch si sa vyjadril, že internet je „super vynález”. Čo ty osobne považuješ za jeho najväčšie plusy?

Keby nebol internet, nebol by som tu teraz ani ja, lebo Startitup by nemal záujem o moju osobu. Moje meno pod pseudonymom Martin Spa.no totiž vyrástlo na sociálnych sieťach. Popri programovaní a osvete ohľadom umelej inteligencie, som najmä digitálny tvorca – a to by som bez internetu taktiež nemohol byť.

Ja som v skutočnosti veľmi introvertný človek, v reálnom svete by som nevedel vytvoriť také množstvo kontaktov. Internet dáva všetkým, nielen introvertom, nové možnosti ako sa presadiť.

Kým prejdeme k budúcnosti, čo považuješ za najvýznamnejšie zmeny v rámci internetu za posledných 10 rokov?

Jednoznačne sociálne siete, nech už na ne nadáva kto chce, koľko chce. Keď sa to totiž správne pojme, je to fantastický nástroj marketingu – a zadarmo.

Zároveň stále rastú možnosti ako sa zviditeľniť. Momentálne vybuchujem na Tik-Toku. Kto chce teraz vyrásť, jednoznačne odporúčam Tik-Tok.

Keby nebol internet, nebol by som tu teraz ani ja, lebo Startitup by nemal záujem o moju osobu.

Aké zmeny a možnosti prináša novo zavádzaná 5 G sieť?

5 G sieť má význam v tom, že je má nízku latenciu. To znamená, že odozva (“ping”) je oveľa nižšia. Napríklad autonómne autá sú technológiou, ktorá sa musí „rozhodovať“ v priebehu sekundy a preto potrebuje z cloudu stiahnuť potrebnú informáciu v extrémne krátkom čase.

Čiže 5G sieť je stavaná pre rýchlu odozvu, nie preto, aby nás „očipovali“ – v tom prípade ľuďom odporúčam dať na hlavu alobal (smiech).

Čiže vďaka 5 G sieti sa dočkáme aj naplneniu konceptu “smart cities”?

Áno. Doteraz to bolo skôr také sci-fi, nemali sme na to technológiu, ale 5 G to umožní. Ja sám s tým ešte reálne nemám skúsenosť.

Každá nová G technológia je založená na tom, že je tam vyššia frekvencia, ale zároveň menší dosah – inak sa to totiž spraviť nedá. Bude treba zahusťovať a bude tých vysielačov musieť byť viac.

Bude to teda nejako meniť infraštruktúru?

Áno, na druhej strane to bude asi aj viac splývať s prostredím než doteraz. V súčasnosti vidíš veľké stožiare – ten patrí Orange, ten Telekomu a podobne. Postupom času budú pravdepodobne ľudia viac zdieľať siete, lebo tak nahusto to nemá zmysel.

Keď napríklad prišla televízia cez satelit, každý byt mal svoj vlastný – bolo ich vidieť na balkónoch a podobne. Keď prišla káblovka, už si mohol vidieť len jeden satelit pre celý dom. Takto budú najpravdepodobnejšie zdieľané aj 5G siete.

Ako teda vidíš budúcnosť konceptu “internet vecí” (IoT)?

Do siete nebude pripojený len počítač a mobil, ale všetko. Napríklad inteligentná ľadnička a sporák už existujú, ale v súčasnosti to nie je ešte úplne zmysluplne využité. Napríklad mať umývačku riadu, ktorá má wi-fi –akože na čo mi to je?

Ono to, samozrejme, má svoj dôvod a tým je zber čo najväčšie množstvo dát. Na základe analýzy týchto údajov sa urobia vylepšenia, ktoré budú zlepšovať náš život. V chladničke sa bude kontrolovať stav zásob a prístroj bude robiť objednávky, alebo aspoň pripraví nákupný zoznam.

Vďaka týmto dátam sa bude rozvíjať aj umelá inteligencia – budú stroje preberať vo veľkej miere ľudskú prácu?

Áno, myslím si, že zaniknú určité zamestnania, ale vzniknú zasa nové. Bude určite podstatné nastaviť dobrú politiku práce, aby sa množstvo pracovných pozícií, ktoré zaniknú, zmysluplne vynahrádzali novými.

Zatiaľ sa to celkom darí, respektíve v histórií sa to zatiaľ vždy darilo. Problém môže byť v tom, že pokrok sa v súčasnosti veľmi zrýchľuje. Ale, hovorím, toto tu bolo vždy…

Napríklad príchod parného stroja…?

Presne tak. Osobne si myslím, že v minulosti to vyzeralo oveľa viac beznádejnejšie. Teraz už totiž vidíme aspoň historický precedens.

Dôležitá je osveta. Napríklad včera som zverejnil video o elektrickom murárovi, ktorý nám za 3 dni postaví dom. Polovica ľudí to brala ako fajn pokrok a polovica bola zdesená, že to zoberie robotu, oni sa predsa chcú s murárom porozprávať osobne a tak.

Mojou úlohou je vysvetľovať ľuďom, že je ten pokrok je dobrý. Ten murár nebude bez práce a peňazí, ale bude sa môcť napríklad preškoliť a robiť niečo, čo ho viac napĺňa.

Vráťme sa ku konceptu “smart cities”. Je to ešte veľmi vzdialená budúcnosť?

Ako sa to vezme. Keď sa napríklad pozrieme na Južnú Kóreu a Čínu, tak tam už veľa z toho funguje. Aj keď nie tým spôsobom, ako si to predstavuje tu, na západe – majú napríklad systém, ktorý vyhodnocuje, kto sa ako správa, čo má svoje riziká.

U nás bude trochu problém rozhýbať tento koncept rýchlo dopredu aj z historicko kultúrnych dôvodov. Ľudia na západe majú väčšie obavy z vecí, na ktoré sa v krajinách s menej rozvinutou úrovňou demokracie až tak nehľadí.

Ale je to dobrý koncept. Keď môže byť smart mobil a televízia, prečo by nemohlo byť smart rovno celé mesto a uľahčovať nám tak život? Napríklad by sa mohlo cez dáta zo semafórov neustále vyhodnocovať dopravné zaťaženie a podľa toho prispôsobovať zelené vlny pre vodičov.

Čo sa týka negatív?

Je tu vždy dichotómia medzi množstvom informácií, ktoré sme ochotní zdieľať a kvalitou služieb. Služby založené na umelej inteligencií sú o to kvalitnejšie, o čo viac informácií o nás táto AI má.

Budeme teda musieť zdieľať viac informácii. Inak sa umelá inteligencia nič nenaučí. Ale je to problém, keď sú v súčasnosti samé “leaky” – dôvera ľudí potom pochopiteľne nie je na vysokej úrovni.

Bude o 20-30 rokov fungovať pojem súkromie?

Môže to byť úplne redefinovaný pojem. Ale nemusíme ísť ani ďaleko do budúcnosti – napríklad v Číne je osobné súkromie považovaé za určitý prepych, až výmysel. A ako je to v offline svete, tak sa to potom prenáša aj do toho online.

Treba ale podotknúť, že vďaka tomu do roku 2030 bude Čína prvá, čo sa týka vývoju umelej inteligencie. Pretože má dáta a s dátami je to tak ako v minulosti s ropou, čiže Čína bude nová Saudská Arábia.

Čo sa týka technologického výskumu, tam hrá stále prím USA, ale Čína má bezprecedentné množstvo dát.

Ovplyvňuje zber dát aj mentalita konkrétneho štátu? Čiže vo výsledku bude napríklad čínska umelá inteligencia iná?

Áno, samozrejme. My teraz ideme vytvoriť niečo na svoj obraz, ale nemáme úplne jasnú predstavu, čo to všeobecný obraz je. Pretože pojem dobra a toho, čo je humánne, je v našich, arabských a iných končinách diametrálne odlišný. Takže aj umelá inteligencia, keďže sa učí z našich dát, bude iná, bude uznávať kvázi iné hodnoty.

VR ani AR nie je nový koncept, ale v rámci budúcnosti bude asi oveľa rozvinutejší, ako to bude vyzerať v rámci tejto témy v budúcnosti?

Vývoj AI, VR a AR za 10 rokov tak zmení svet, že to zmení aj náš pohľad na to, čo to vôbec tá realita je. Hlavne preto, že sa nám bude prelínať niekoľko realít medzi sebou. To bude zaručene ešte väčšia zmena ako spomínané sociálne siete.

Ja už čakám, kedy prídu nejaké okuliare s rozšírenou realitou. To je úplne fantastické, že tu namiesto jednej budeme mať viacero vrstiev reality.

Vrstvy reality?

To znamená, že je tu jedna bazálna realita, to je tá, v ktorej žijeme. Potom, keď si dáme gadžet, budeme zrazu vidieť popisky, alebo ako sa volá človek, ktorý ide oproti nám, alebo budeme vidieť mapy a možno, samozrejme, aj reklamu (smiech).

K tomu vývoju technológií – teraz platí “mobile first”, bude to platiť aj naďalej, alebo príde ničo lepšie ako mobil?

Nie, mobil je na vyhynutie. Za takých 15 rokov najneskôr už nebudú mobily, to bude starožitnosť.

Doteraz technológia interagovala najmä prostredníctvom dvoch zmyslov – zraku a sluchu. Hovorí sa však aj o využití iných zmyslov – “internet of senses” – je to reálne?

Ak sa pýtaš na dotyk a podobne, tak áno. Otázka je, aké to bude mať využitie? Uvediem jeden z príkladov, na čo by bolo dobré mať k dispozícií umelé robotické prsty, ktoré by cítili: Máme klimatickú krízu a jedna z vecí, ktorá by ju pomohla riešiť, je triediť čo najviac odpadu. Ľudia ale stále presne nevedia ako na to a vyhadzujú všeličo.

Riešením by mohlo byť nasadiť práve roboty s umelou inteligenciou na miesta, kde sa vyhadzuje odpad a tie by to triedili za nás. Už sú také prototypy, momentálne založené na počítačovom videní. Ale bolo by dobré, keby to malo aj cítenie, to by bola ďalšia informácia pre stroj ohľadom materiálu – toto je plast, toto papier a podobne…

Je tu vždy dichotómia medzi množstvom informácií, ktoré sme ochotní zdieľať a kvalitou služieb. Budeme teda musieť zdieľať viac informácii. Inak sa umelá inteligencia nič nenaučí. 

Čuch?

Jasné, napríklad či sa niečo nedeje, či sa dieťatko nepokakalo, či dobre vonia obed, alebo či v ňom nemáš pokazené mäso. No hoci v rámci týchto technológii existujú prototypy, stále skôr pracujeme s tými vizuálnymi a sluchovými podnetmi.

Čo sa týka budúcnosti sociálnych sietí – teraz je najbližšou budúcnosťou práve Metaverse?

Áno, to bolo také prvé nahliadnutie, kam to bude uberať – všetci smerujeme do kyberpriestoru. Či chceme, alebo nechceme.

To už znie ako Matrix…

V istom zmysle áno, aj keď koncept filmu Matrix je nereálny. Ovládnutie sveta robotmi predpokladá ich uvedomenie si seba, z ľudského mozgu sa nedá vyťažiť skoro žiadna energia a super inteligencia z jadrovej fúzie… Akože to je hlúposť.

Ale inak áno –veď čo robia súčasní ľuďia? Stále sú zahľadení do mobilu, alebo iného monitoru. V podstate už aj teraz sú viac v tom virtuálnom svete, ako v normálnom. Nemyslím si však, že je to apriori zlé, len je to nové.

Ja sa priznám, že milujem tento nový svet, ale aby som v ňom mohol byť, tak naozaj veľa športujem. Popri pozeraní do počítača a mobilu sa strašne veľa hýbem, aby som to zvládol.

Čo sa týka vývoja ovládacieho rozhrania (interface)?

My v podstate technologicky smerujeme k tomu najprirodzenejšiemu interfacu reálneho sveta – keď chceš s niekym komunikovať, nezoberieš si mobil alebo klávesnicu, ale rovno mu to povieš „face to face“.

Teraz máme ešte stále vstup do virtuálneho sveta cez mobily a počítače, ale sa budeme v podstate rozprávať priamo. Budeme mať na sebe spomínané okuliare s inými prístrojmi a budeme sa nachádzať v našom svete, ale zároveň aj vo virtuálnom – presne ako to už naznačil Zuckerberg.

Budú aj nejaké zmyslové prežitky? Bude možné niečo reálne cítiť?

Určite. Jeden z konceptov hovorí, že už nás je na planéte pomerne dosť a nemôže mať každý BMW, ísť na luxusnú dovolenku… No v budúcnosti bude možné každému tento zážitok poskytnúť, napríklad práve tým “Matrix” štýlom.

Potom to už bude iba o tom, či ti bude stačiť vedomie, že si v tom BMW reálne nesedel, aj keď budeš mať ten zážitok so všetkým, čo k tomu patrí. Mne osobne by to stačilo. Rád by som navštívil všetky krajiny sveta, ale nie fyzicky, virtuálne s tým nemám problém – keby to bol dostatočne imerzívne.

V súčasnosti v rámci virtuálnej reality ešte stále vidieť pixely. Keď sa toto zmení, už nebude tak ľahké robiť rozdiely medzi tým, čo je realita a čo nie.

Veľa ľudí si stále myslí, že keď je niečo zavesené na internete, je to pravda. Nerozumejú tomu, že tam môže niekto bezproblémov napísať absolútny nezmysel.

Veď aj tak zážitky spracúva mozog…

Presne tak. Je taký filozofický koncept, ktorý sa volá „Pokus šialeného vedca” alebo „mozog v skúmavke“: Predstav si, že spíš a v noci ťa prepadne šialený vedec, zoberie tvoj mozog a dá ho do skúmavky.

Po napojení na zmyslové centrá mozgu ťa bude zásobovať takými zmyslovými podnetmi, že sa ti bude zdať akoby sa ti dialo to, čo ti simuluje. Ak to bude dokonale imerzívne, nemáš šancu zistiť, že reálne nežiješ.

Teraz v roku 2022 využíva internet 60 % populácie. Myslíš, že sa niekedy dosiahne 100 %?

Mobily už máme so 100 % saturáciou, hoci to je dané aj tým, že veľa ľudí má aj dva mobily. Ale áno, určite. Síce to nebude vždy plných 100 %, lebo bude platiť to, čo napríklad platí pri televízoroch – jednoducho vždy bude niekto, kto tú telku nebude chcieť mať.

V súčasnosti je to v niektorých krajinách spôsobené aj ekonomickou situáciou, plus stále existuje skupina prevažne starších ľudí, ktorá na „online“ nebola naučená. Ale z ekonomického hľadiska sa tá hranica celosvetovo stiera – internet je už naozaj cenovo dostupný, málokto si ho už nemôže dovoliť.

Aj tá tendencia zapojiť všetkých bude rásť. Lebo akonáhle si napojený na internet, si vo veľkej miere zrovnoprávnený s celým svetom, čo sa týka informácii – máš tam na dosah v podstate všetky vedomosti sveta naprieč históriou.

Čo sa týka hrozbieb – teraz stúpa aj počet vážnych hackerských útokov, ako myslíš, že sa to bude vyvíjať? V rámci smart cities môže byť ohrozené celé mesto – niekto ho “vypne”?

O čo budú technológie lepšie, o to budú väčšie aj hrozby väčšie – vrátane ďalekosiahlejších následkov. Sám sa čudujem, že ešte nič veľké nestalo. Osobne som očakával, že v tejto dobe už budú drastickejšie virtuálne teroristické útoky – napríklad, že sa “vypne” celé mesto.

Keďže sa to ale nedeje, sú zjavne dobre nastavené aj bezpečnostné protiopatrenia. Predpokladá sa, že v budúcnosti bude vedieť hrozbám umelej inteligencie čeliť iba umelá inteligencia. Bude to ako vojna zbraní.

To je aj najväčšia hrozba umelej inteligencie: Umožní malým skupinám či jednotlivcom robiť obrovské veci – v dobrom aj zlom význame. Je teda dôležité, aby bola stále prevaha dobrých ľudí, než tých s nekalými úmyslami. Čiže tie hrozby netreba podceňovať, ale ani robiť paniku. Opäť raz – osveta je základ.

Jedným z dôvodov prečo sme s O2 robili kampaň o dezinformáciách bol fakt, že mnoho ľudí si stále myslí, že keď je niečo zavesené na internete, je to pravda. Nerozumejú tomu, že tam môže niekto bezproblémov napísať absolútny nezmysel.

Najviac sa obávam autonómnych drónov, pretože to je ultimátne zlo. Pôjde síce o autonómne stroje, ale zlí aktéri ich budú chcieť samozrejme ovládať. Teoreticky to umožňuje už aj súčasná 5G sieť.

Pomaly sa teda tieto hrozby napĺňajú?

V podstate áno. Ľudia sa napríklad boja začipovania a to je v súčasnosti nezmysel, lebo nič také malé aby sa to dalo podať injekčne neexistuje. Ale za takých 10-15 rokov už na to budeme mať technológiu.

Ovládanie myslou bude možné?

Nie v tom ezoterickom zmysle, ale tak, že by sme sa napojili na náš mozog cez káble. Je preukázané, že sa to reálne dá. Možno by sa dalo na diaľku, niečo ako bluetooth či wifi, lebo náš mozog tiež emituje určité žiarenia, ale to ešte nevieme.

Nevieme presne ani podstatu vedomia, resp. duše. Je ešte stále diskutabilné, či je naše telo tak povediac iba „hardvérom pre softvér“ a duša existuje aj mimo neho. Tieto zistenia by mali veľké implikácie pre vnímanie človeka, náboženstva.

Možno práve vvývojom technológie sa zodpovedajú aj určité otázky tohto charakteru?

Ja sa práve zaoberám AI, ani nie preto, že by som z toho zbohatol – čo by bolo fajn, ani nie preto, že to transformuje celý svet – aj keď to sa deje, ale presne z toho dôvodu, že je to založené na mnohých vedných odvetviach, rozvíja ich a prispieva k odpovediam na základné otázky, ako napríklad, čo to znamená byť človekom.

Na záver – na čo sa ty osobne najviac tešíš?

Ja som spokojný aj so súčasným stavom internetu, pretože internet, ak sa správne uchopí, umožňuje množstvo nových možností. Mne napríklad ako digitálnemu tvorcovi dávajú obrovský reklamný priestor zadarmo.

Asi aj rovnakú príležitosť?

To je to absolútne najlepšie. Volá sa to demokratizácia technológii. Ak si chcel niečo vedieť v Antickom Grécku, tak si sa vydal na siahodlhú púť do Delfy, kde boli orákulá – polonadrogované ženy, ktoré ti dali odpoveď. Tá ti bola úplne na nič.

V súčasnosti ti stačí zadať otázku do Googlu. S tým ako začína byť aj ekonomicky dostupná technológia internetu a napríklad mobilov, už v princípe nezáleží v akých podmienkach si sa narodil. Ak človek chce, môže byť čímkoľvek. Z tých 60 % na 100 % prístupu k internetu a každý bude mať rovnakú šancu.

Celý článok si môžeš prečítať na portále StartItUp.