Martin Spano rozhovor pre SME

Ako v praxi vyzerá digitálne nomádstvo?

NITRA/ČAKA. Nie je to tak dávno, čo tento najsledovanejší slovenský informatik Martin Spano, ktorý stojí aj za vznikom deepfake videa Zlatice Puškárovej, prekvapil pomerne veľkým životným rozhodnutím. I keď je rodák z obce Čaka plnokrvným informatikom, softvérovým vývojárom a popularizátorom umelej inteligencie, rovnako zbožňuje aj cestovanie.

Aby mohol tieto dve odlišné záľuby skĺbiť dohromady, stal sa digitálnym nomádom a miesto kancelárie si svoje pracovné povinnosti odkrúti v prírode. Začal cestovať po Slovensku a vlastná krajina mu natoľko učarovala, že o návšteve iných zatiaľ ani neuvažuje.

Jej krásy s fanúšikmi zdieľa aj prostredníctvom sociálnych sietí, kde ľuďom dáva tipy na zaujímavé miesta, o ktorých možno ešte nepočuli. V rozhovore nám prezradil svoje najobľúbenejšie lokality na Slovensku ale i to, ako v praxi vyzerá digitálne nomádstvo, aké sú jeho úskalia i to, či je takýto typ povolania vhodný pre všetkých.

V rozhovore prezradil svoje najobľúbenejšie lokality na Slovensku ale i to, ako v praxi vyzerá digitálne nomádstvo, aké sú jeho úskalia i to, či je takýto typ povolania vhodný pre všetkých.

Vždy ste inklinovali k digitálnemu nomádstvu?

Od malička som bol uličník. Keď boli prázdniny, celé dni som sa túlal po dedine. Domov som sa chodil iba najesť a vyspať.

Keď som už bol väčší lákalo ma to s kamarátmi na bicykloch do priľahlých dedín a miest. Počas strednej a vysokej som už naplno chodil kade-tade, objavoval krásy Slovenska a okolitých krajín.

Bolo to v časoch, keď bolo digitálne nomádstvo v našich končinách neznámym pojmom. Ľudia pracovali a za odmenu išli niekam na výlet. Existovali profesionálni cestovatelia, ktorí cestovali a písali o tom knihy, prednášali, prípadne robili sprievodcov v cestovných kanceláriách.

A potom tu boli takí, ktorých by som nazval predchodcami digitálnych nomádov. Presúvali sa po rôznych miestach, kde si vždy lokálne našli prácu.

Ako a kedy ste sa rozhodli, že je to pre vás to pravé?

Prvýkrát som sa s pojmom digitálny nomád stretol okolo roku 2013, keď sa začal pomaly etablovať vo svete vďaka technológiám, ale považoval som to za niečo nereálne. Začal som sledovať týchto “dobrodruhov”. Čítal som si o nich knihy, pozeral videá.

Pamätám si, ako som v júli 2015 po túre sedel v apartmáne v Dolnom Smokovci na balkóne s úžasným výhľadom na Tatry. Hľadel som na tú panorámu deň za dňom, až mi na konci dovolenky skrsla myšlienka – nebolo by skvelé môcť pracovať z Tatier alebo napríklad z gréckych ostrovov? Jednoducho odkiaľkoľvek.

V ten večer som si dal záväzok, že to skúsim s tým, že si všetko najprv poriadne naštudujem, premyslím a pripravím a keď budem cítiť, že určite uspejem, pôjdem do toho. Trvalo niekoľko rokov, kým som sa napokon v roku 2020 odhodlal nomádiť.

V tom roku ale začala pandémia.

Veľmi správne. Pripravil som si podnikateľský plán, naštudoval som si veci ohľadom podnikania, a s tým súvisiacich povinností ako dane, odvody a iné. Všetko bolo perfektne načasované na druhý štvrťrok 2020. A bum! Človek mieni, Pánboh mení.

Prišla pandémia a moje plány vyšli navnivoč. Tak to aspoň v tom čase vyzeralo. Takmer sa mi zrútil svet. Povedal som si, že budem nomádiť aspoň v okolí – po Slovensku. Sú momenty, ktoré vám zmenia život. Toto bol ten môj.

K pozitívnemu. Začal som naplno nomádiť po Slovensku a čím viac som chodil, tým viac som si ho zamiloval. Stal som sa digitálnym nomádom vo vlastnej krajine. Chcem ju spoznávať viac a viac a, pravdupovediac, ma to okrem drobných výletov nikde inde ani neláka.

Venujete sa predovšetkým IT odvetviu, umelej inteligencii, človek by povedal, že sa to s cestovaním a prácou v prírode skĺbiť nedá. Ako vyzerá váš bežný deň?

Som “ajťák”, čo je tradične sedavá práca. Môj pôvodný podnikateľský zámer bol, že budem mať hlavný príjem z programovania.

Portfólio mali dopĺňať občasné platené prednášky o umelej inteligencii, ktorou sa celý život zaoberám a ktorá je momentálne veľmi “in”. A keď sa mi občas podarí tzv. influencer marketing, budem happy.

Napokon je to úplne inak. Keď ste informatik, chodíte na jednej strane v obleku do telky, a potom vás na Instagrame ľudia vidia, ako v Kvačianskej doline kŕmite kozy, tak pôsobíte veľmi divne.

Na moje prekvapenie dokumentovanie takéhoto netradičného života ľudí veľmi zaujíma, dramaticky mi začali rásť followeri na sociálnych sieťach a momentálne ma už influencer marketing dokáže prakticky uživiť. Nie som prvý ani posledný, napriek tomu som príjemne prekvapený, pretože som sa o to primárne vôbec nesnažil.

Čo sa týka práce v IT priemysle a cestovania, naozaj to na prvý pohľad vyzerá tak, že buď robíš jedno alebo druhé. Ja som však prišiel na niekoľko (technologických) fínt. Ráno sa poberiem niekam do prírody. Materiál, ktorý si potrebujem naštudovať si nájdem buď vo forme audio-knihy alebo si ho nechám prečítať apkou v mobile.

Poznámky si robím diktovaním do mobilu v ďalšej apke, ktorá zasa prevádza reč na text. Ak potrebujem pracovať s PC, sadnem si niekde na pekné miesto, zapnem komp a robím, pokiaľ vládzem. Potom sa presuniem inam, čím sa zároveň vyvetrá hlava a pracujem zasa odtiaľ.

Takto prechodím celý deň a zároveň všetko stihnem. Je to paradoxné, ale vďaka technológiám môžeme byť v prírode viac.

Spojenie cestovania a práce znie ideálne, je to tak aj v skutočnosti? Pre koho je podľa vás digitálne nomádstvo vhodné a pre koho nie? Musí mať človek isté vlastnosti či povahu?

Poviem vám to úprimne, nie je vonkoncom pre každého. Nebudem ako mnohí ďalší nomádi, ktorí vydajú knihu a snažia sa čo najviac zarobiť na tom, že ľuďom sľubujú vzdušné zámky.

Už som spomenul, že za môj úspech vďačím rokom intenzívnych príprav. A aj tak mi to pandémia skoro skazila. Ak sa chcete stať digitálnym nomádom, musíte mať v sebe DNA cestovateľa, dobrodruha a podnikateľa. Existujú aj prípady, že je nomád zamestnancom, ale to sú skôr veľké výnimky. S podnikaním prichádzajú neistoty ohľadom príjmu a náklady, minimálne časové, s riadením svojho mikrobiznisu.

Keď cestujem, zároveň pracujem. Takže cestovanie si užívam tak napol. Keď ste na dovolenke, môžete si cestovanie užívať plným dúškom, nikto od vás nič pracovné nevyžaduje.

Pre mňa predstavuje môj životný štýl naplnenie mojich najdivokejších snov, ale len kvôli tomu, že som celý život dobrodruh s podnikateľským duchom. Risk je moje hobby. Nie každý má však rád dobrodružstvo, adrenalín a neistotu.

S manželkou a dcérou žijete v Rakúsku, zapájate ich do toho tiež, alebo nomádite sám?

Vždy, keď sa to len trochu dá, cestujú so mnou. Máme pomerne výhodne umiestnené rodiny.

Manželkina je z Tatier, moja zo západného Slovenska. Keď chcú a môžu, idú so mnou. Keď nie, ostanú u rodiny. Nikdy od nich nie som viac ako jednu-dve noci preč. Rodina je pre mňa oveľa dôležitejšia ako nomádenie.

Zatiaľ nomádite po Slovensku, kde všade ste boli? Ktoré miesta vás najviac oslovili?

Veľmi rád fotím. Snažím sa nájsť tie najlepšie miesta na fotenie. Fotky potom zdieľam na mojom instagrame s presným miestom, kde bola urobená. Najviac to milujem v Tatrách a okolí. Keď som bol malý chlapec, veľmi som ochorel a dostali ma z toho až Tatry, preto mi zostali v srdci. Ale prekvapivo by som vám odporučil nie priamo Tatry, ale miesta, odkiaľ je na ne krásny výhľad ako Šuňava alebo Osturňa tesne pri poľských hraniciach. Potom sú u nás miesta, o ktorých málokto vie a ktoré stojí za to navštíviť.

V katastri obce Horovce pri Púchove sa nachádza najkrajší geoglyf Slovenska, teda obrazec vytvorený prírodou. Konkrétne je to štátny znak vytvorený vhodným umiestnením listnatých a ihličnatých stromov, ktorý vidieť iba z výšky. Mne sa ukázal, až keď som použil dron.

V Liptovskej Tepličke zasa máme zemiakové pivničky, ktoré nápadne pripomínajú príbytok hobitov z Pána prsteňov. Mojou srdcovkou je vŕšok Veľký Hukov pri Bešeňovej, odkiaľ je pri nádhernej borovici úchvatný výhľad do Liptovskej kotliny. Mohol by som pokračovať a nevedel by som prestať.

Premýšľate aj nad cestovaním po iných krajinách? Ktoré by ste chceli prejsť?

Pravdupovediac ma momentálne Slovensko tak veľmi napĺňa, že ja osobne nikam inam ani netúžim ísť. Manželka je však iného názoru, a preto výber “zahraničných” destinácií veľmi rád prenechávam jej.

Keď cestujete, nechýbajú vám priatelia, rodina? Nikdy ste netúžili po istej rutine?

Mal som rutinu niekoľko rokov. Pracoval som ako kancelárska krysa. Neskutočne ma to ubíjalo. Nalepili sa na mňa všetky choroby sveta. Až keď som odišiel, zistil som, že to všetko bolo iba v mojej hlave a že mi bolo zle z toho, že celý deň sedím na zadku.

Zároveň som zistil, že mi to vonku oveľa lepšie myslí. Športom a pohybom sa vylučujú do krvi hormóny šťastia, čo poznajú hlavne pravidelní vytrvalostní bežci. Dokonca to má aj psychologický názov – “runner’s high’.

Znamená to, že pri pravidelnom športovaní sa môžete začať smiať, ste šťastní a neviete prečo. Ako keby ste boli nadrogovaní. Presne toto sa deje aj mne. A po takýchto stavoch sa to vo mne úplne hemží tvorivou kreativitou, mám tie najlepšie nápady.

Pri jednej takejto túre na jeseň minulého roka mi napadlo spraviť deepfake nejakej známej slovenskej osobnosti a upozorniť na problém hoaxov a dezinformácii na internete. Vyšlo z toho video deepfake Zlatice Puškárovej.

Niektorí ľudia sa na digitálne nomádstvo dali kvôli pocitu slobody a nezávislosti. Nechýba vám však istý pocit stability vzhľadom na možné riziká?

Mám tvorivé zamestnanie, dá sa v súčasnosti povedať, že som hlavne digitálny tvorca.

Pre svoju tvorbu potrebujem “tvorivý nepokoj”. Ten v sebe podnietite jedine tak, že vyjdete zo zaužívaných vzorcov, opustíte svoju komfortnú zónu a najlepšie zacestujete na nejaké nové miesto. Cestovateľské riziká sú na Slovensku pomerne malé. Najväčšie nebezpečie je pre mestského človeka divoká príroda. Kto nepozná jej zákony, môže tvrdo doplatiť.

Zdroj: https://mynitra.sme.sk/c/22729011/kancelariu-vymenil-za-prirodu-ajtak-martin-sa-stal-digitalnym-nomadom.html